by Marek "Keram" Barányi

Máme tu ďalšiu sériu, po ktorej uvedení som nevedel, čo si mám myslieť. Či ide o úbohý pokus zarobiť na kultovej filmovej sérii, alebo či sa niekto fakt snaží prispieť niečím novým. Vyšlo najavo, že sa niekto, menovite Howard Chaykin a Stephen Thompson, tak trochu snažil o niečo nové.

John McClane. Policajt, ktorý v roku 1988 nakopal zadky teroristom v Nakatomi Plaza a navždy sa zapísal do sŕdc filmových fanúšikov. Ale dvanásť rokov pred tou udalosťou, v roku 1976, bol McClane iba obyčajným policajtským zelenáčom v meste New York. A čo robia policajstkí zelenáči? Šlapú ulice. Chytajú vreckárov. A musia na slovo počúvať idiotského dôstojníka, ktorý im hovorí, čo a ako majú robiť. Nič viac, nič menej. Držať hubu a krok. To je celý príbeh prvého čísla. Aspoň ten Johnov. Ešte tu máme príbehy skorumpovaných policajtov, naivných dievčat a zákerných ľudí, ktorí chcú získať moc a peniaze.

A presne toto je, aspoň podľa mňa, najväčšie mínus tohto čísla. Ak máte komiks, ktorý nesie meno hlavnej postavy, alebo série v ktorej tá postava vystupuje, tak by mal byť z väčšej časti o tej hlavnej postave. Je nepísaným pravidlom, že prvé číslo novej série je zamerané hlavne na hlavnú postavu, aby sa s ňou čitateľ mohol zoznámiť, aby poznal jej myšlienkové pochody, a aby sa rozhodol, či je mu hlavná postava sympatická, alebo nie. Chaykin sa na taký prístup vykašľal a vytvoril komplexný príbeh s niekoľkými postavami, ktoré Johnovi niekedy v budúcnosti skrížia cestu. Takto mi McClane pripadá ako druhoradá postava, ale možno sa to v budúcich dieloch zmení. Kresebne sa na tejto sérii podielal Stephen Thompson (Star Trek: New Frontier, Star Wars: Republic). Jeho kresba je dobrá, ale nezaškodilo by, keby komiksový McClane aspoň trochu pripomínal toho filmového.